Dubaj, nádherný a očarujúci Dubaj.
V ten večer ma obliekli do žiarivého zlata. Dlhé zlaté šaty s vlečkou mi dôkladne zakrývali nahé telo. Namaľovanú tvár mi jemne schovával jemný závoj. Len oči mohli uvidieť svetlo sveta, len oči sa mohli na jasné svetlo pozrieť. Viečka mi výrazne namaľovali a vlasy mi do hora vyčesali, na ramená mi padalo len pár kudrliniek. Vynímala som sa v zlatom paláci, v ktorom všetko bolo dozdobené týmto drahým kovom žltej farby. Vychutnávala som si pohľady nenasýtených vlkov a opätovala som im ich obdiv jemným úklonom. Mojou úlohou večera bolo oslniť veľkého pána Dubaja, ktorý sa zúčastnil na stretnutí tých najsilnejších...
Keď som vošla do paláca a samotný kráľ púšte ma uvidel, neodtrhol už odo mňa zrak... Len čo sa večer vkrádal do paláca, prizval ma ku stolu a už ma nepustil... Jeho prezieravý štipľavý pohľad ovinul moje zlaté telo a držal ho pevne v náručí. Zlato on mal veľmi rád a ženy, hlavne krásne ženy, za tie by dokázal aj bojovať, či zomrieť. Jeho čierne oči s čiernym hustým obočím boli do mňa, až do tej najväčšej hĺbky, dôkladne zaryté. Vnorili sa do tých mojich fialkových zaslzených očí, očarených zlatom a luxusom navôkol a dôkladne sa premiešali. Čierno-fialové oči, najvýraznejšie z najvýraznejších, zvedavo hľadeli okolo seba... Kráľ púšte sníval ostať sám so ženou, ktorá sedela oproti nemu. Najradšej by všetkých ostatných vymazal, aby ostal s ňou sám. Túžil len po tom, aby sa jej mohol na chvíľu dotknúť. Túžil po tej kráľovnej, ktorá sedela oproti nemu a so šarmom, akú ešte nikdy nespoznal, s ním komunikovala. Túžil sa jej dotýkať, čo v tejto spoločnosti nebolo povolené. Jeho pravidlá sa nateraz stali pre neho škodné a rád by ich porušil, ale to nešlo. To, čo nedoprial rukám, doprial aspoň jeho čiernym očiam. Snažil sa s ňou dostať do svojich komnát, ale len vo svojich predstavách, inak to nešlo. Bez svedkov sa jej mohol dotýkať tak, ako on chcel a po čom tak silno túžil. Hladil ju tak dokonalo, aby nezatúžila už nikdy po inom...
V ten večer som sedela na zlatom podnose, ako veľký zlatý šperk. Okolo nás tancovali brušné tanečnice, ja som sa ani nepohla. Ale sultán sa nedíval na tie, ktoré po celý čas vábili jeho pohľad, díval sa len a len na mňa, nevedel odtrhnúť odo mňa svoj zrak.
„Ste slnkom večera, ste si vôbec toho vedomá? Ste zlatým lustrom v tejto miestnosti, ktorý oslepil môj zrak. Časť úlomku z jeho cinkajúceho krištáľu padol mi do oka a ja vidím už len vás. Staňte sa mojou paňou a celá púšť bude vaša, aj moja priazeň bude iba vám patriť, zabudnem na naše pravidlá a budem iba vám slúžiť.“