Obnova pekla
Audiokniha
Povídka L. N. Tolstého Obnova pekla patří k jeho filosoficko-náboženským spisů, popisuje souboj Krista se Satanem. Čítať viac
- MP3 na stiahnutie
- Slovenčina
Povídka L. N. Tolstého Obnova pekla patří k jeho filosoficko-náboženským spisů, popisuje souboj Krista se Satanem. Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil v roku 1828 v šľachtickej usadlosti Jasná Poľana ako syn jej majiteľa. Roku 1851 odišiel spolu s bratom Nikolajom bojovať na Kaukaz. Tamojší pobyt podnietil vznik mnohých Tolstojo-vých vojenských poviedok, no predovšetkým veľdiela pozdnej fázy jeho tvorby, novely o boji kaukazských vrchárov za nezávislosť, známej pod názvom Hadži Murat (1904). Ďalším silným impulzom Tolstojovej tvorby bola účasť v Krymskej vojne (1853 — 1856) zachytená predovšetkým v knižke Sevastopoľské poviedky (1855). Po návrate z cesty do zahraničia od konca päťdesiatych rokov 19. storočia žil v Jasnej Poľane a venoval sa osvetovej činnosti medzi roľníckym obyvateľstvom. Roku 1881 sa presťahoval s rodinou do Moskvy. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia presadzoval myšlienku neodporovania zla násilím, v jeho živote i myslení vzrástol vplyv mysticizmu. Radikalizácia svojských názorov v konečnom dôsledku viedla k prehlbujúcim sa rozporom s manželkou a časťou rodiny. Desiateho novembra v roku 1910 sprevádzaný len osobným lekárom slovenského pôvodu Dušanom Makovickým ušiel z domu. Cesta oslabený starecký organizmus vyčerpala, spisovateľ ochorel na zápal pľúc a o desať dní neskôr v stanici Astapovo zomrel. Tolstoj debutoval autobiograficky ladenou trilógiou noviel Detstvo (1852), Chlapčenstvo (1854) a Mladosť (1857), v ktorých opísal formovanie ľudskej osobnosti a uplatnil schopnosť psychologickej drobnokresby a schopnosti presvedčivo, logicky motivovať postavu. V rokoch 1863 až 1869 vytvoril román Vojna a mier, kvalitou i kvantitou jedno z najväčších diel historickej epiky a epiky vôbec. Vrcholným dielom sedemdesiatych rokov je román Anna Kareninová, z rozsiahlej tvorby neskoršieho obdobia vyniká najmä novela Kreutzerova sonáta (1891) a román Vzkriesenie (1899) zachytávajúci životné príbehy kniežaťa Nechľudova a Kaťuše Maslovovej, dievčiny s pochybnou povesťou. zdroj : http://knihy.sme.sk/
„Láska nie je očarením dvoch pekných alebo vášnivých ľudí, ale rozhodnutím, prácou, dielom, nie ani pekných, ani mladých ľudí, dokonca iba jedného a možno nepekného a nemladého človeka, ktorý chce byť milovaný a milovať. Ten druhý a či druhá veľmi rád sa učí, dáva sa milovať, prv či neskôr pristane, poddá sa nám, začne nám odpovedať svojím jedinečným, prekvapujúcim, nadchýnajúcim spôsobom. Verte, drahá Jarmila, človek až žasne, aká neprebudenosť, nevzdelanosť vládne práve v láske. Starí to nevedia a mladým to nemá kto povedať.“