"Na svém kontě má 168 zabití."

Tak je za mnou moja tretia kniha od Martina Štefka a dovolím si tvrdiť, že je minimálne tak dobrá ako tie predchádzajúce. Mám na mysli knihy Mrtvé ženy a Farma zrúd. Odohráva sa v tom istom svete a je v nej viacero prepojení na tieto dve knihy, najmä vďaka terapeutovi Robertovi Jenkinsovi.
Spomenutý je ale aj tajomný "Fotograf".

Martin Štefko je vynikajúci rozprávač a zaujme hneď v prológu, ktorý začne naozaj zhurta. Sledujeme osud Alexandry, ktorá by bola úplne obyčajnou ženou, až na to, že sa priznala k 168 vraždám.

V knihe sa prelínajú kapitoly, ktoré sú venované obetiam Alexandry a kapitoly, ktoré sa sústreďujú na jej terapeutické sedenia s Robertom.

Práve tieto "vražedné časti" sú opísané veľmi realisticky a niektoré sú poriadne drsné, ale na to som si už u autora zvykla. Niečo opäť nie je pre slabé žalúdky. Naopak "terapeutické časti" nám odkrývajú Alexandrinu minulosť a sú výborne psychologicky vystavané.

Spolu s Robertom som sa snažila prísť na to, či sa pod maskou hlavnej hrdinky skrýva niečo viac alebo je to naozaj to monštrum, za ktoré ju všetci majú. Celú knihu mi na tom niečo nesedelo (podobne ako Robertovi) a záver bol naozaj skvelý a nepredvídateľný.

Autor napísal perfektný psychologický triler, ktorý nenudí ani chvíľu a tých 220 strán budete mať prečítaných veľmi rýchlo. Môžem iba odporúčať a teším sa na ďalšie Martinove knihy. Čítať viac

Tereza Sopúšková

Overený zákazník

25.12.2023

Tato recenzia sa mi píše ťažko, pretože jednoducho bez spoileru to nepojde...

Masova vrahyňa Alexandra? Alebo len obeť?

Príbeh, ktorý sa ťažko čítal, či už s pohľadu psychológa, z pohľadu vrážd a nakoniec aj zo samotného pohľadu Akexandy.

Začiatok knihy bol úžasný, poprava, ktorá sa vôbec nepodarila.

Dej, ktory mrazil! Doslova!

Koniec knihy?

Chcelo sa mi vrieskať, chcelo sa mi plakat, chcela som pomôcť!

Martin opäť stvoril svet nad ktorým krútite hlavou, nechápete, nerozumiete.

Hlavná postava bez emocii v jednom momente máte chuť jej nafackovat! Nech sa preberie! Prečo to robí?! Prečo?!

„"Jsem už pořádně unavenej bolestí, kterou slyším a cítím, šéfe. Jsem unavenej z cestování, z toho, jak jsem sám jako kůl v plotě. Věčně bez kamaráda, s kterým bych chodil nebo co by mi říkal, odkud přicházíme nebo kam jdem nebo proč. Jsem unavenej z toho, jak jsou lidi na sebe oškliví. V hlavě to cítím jako střepy. Jsem unavenej z každé situace, kdy chci pomoct, ale nemůžu. Jsem unavenej z toho, že jsem ve tmě. Hlavně je to ale ta bolest. Je toho moc. Kdybych to uměl ukončit, udělal bych to. Ale neumím" -John Coffey“

Prečo som použila tieto slová? Pretože Alexandra je náš John Čítať viac

Top autori

Top série

Nikdy se nepřestala usmívat

Kniha

Audiokniha

10,37 €

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu

Hodnotenia

Recenzie čitateľov